Človek človeku vlkom

Autor: Jana Bekešová | 18.10.2013 o 1:00 | (upravené 18.10.2013 o 1:06) Karma článku: 9,90 | Prečítané:  1363x

Hodnoty dnešného sveta, hlavne u nás na Slovensku, v poslednom čase zmenili rázne svoju orientáciu. Žijeme v dobe techniky a nevieme si predstaviť, že by sme mohli žiť bez televízie, telefónov, internetu. Správame sa k prírode ako macocha k nevlastnému dieťaťu. Panuje názor, že ak chceme v živote niečo dosiahnuť, musíme byť bezohľadní a draví. Pošliapavame  bezostyšne práva iných ľudí, idúc za svojím cieľom. Vzorom v tomto správaní sú nám naši politici a sudcovia.  Ten, čo sa nespráva dravo, neponižuje druhého, neobmedzuje jeho životný priestor sa stáva vydedencom spoločnosti, vyjde na posmech pre svoju mäkkosť a ľudskosť a pokiaľ nemá široké lakte, nič v spoločnosti nedosiahne.

 

Starí ľudia, ktorí poctivo pracovali celý svoj život si vyslúžili len pohŕdanie a mnohí mladí čakajú, kedy už konečne opustia tento svet, aby  im prestali zavadzať v ich ceste za úspechom a visieť na krku. Dnes už takmer nevidíme, že vo verejnom dopravnom prostriedku uvoľní mladý človek miesto starenke, ktorá sa ledva drží na nohách. Starčekovia žijú z úbohého dôchodku, z ktorého si môžu ledva zaplatiť strechu nad hlavou. Nedočkali sa zaslúženého pokoja po celoživotnej drine, pretože musia počítať každý cent. O tom, že ak sú odkázaní na pomoc opatrovateľa, nie sú schopní si túto pomoc zo svojho dôchodku zaplatiť, nie je hodno ani hovoriť.

Postihnutí a chorí ľudia majú podobné problémy. Kým pracujeme, ešte je dobre, aj keď mnohí pracujú len za minimálnu mzdu, ktorá je na Slovensku žalostná. Neopovážme sa však dlhodobo  ochorieť. Rapídne klesá naša životná úroveň, o každú možnosť pomoci v chorobe musíme ťažko a dlho bojovať s byrokraciou. Rodinní príslušníci, ktorí sa starajú o svojich príbuzných, odkázaných na ich pomoc, nežijú, ale živoria. Lekári a sestry štrajkujú za lepšie platy a viac peňazí do zdravotníctva.

Mladé rodiny často žijú zo životného minima, otcovia, ale i matky rodín sú nútené odchádzať do sveta za prácou a nechávať doma svojich najmilších. Kdesi sa stratila úcta k rodine, k matke, k otcovi. Rodičia skôr nevychovávajú ako vychovávajú svoje deti, skôr možno povedať, že rastú na ulici, alebo i keď sú niektoré rodiny dobre situované, deti v nich nenájdu od rodičov pohladenie, pochopenie a lásku. Všade vládne mamon. Rodičia uprednostňujú hmotné zabezpečenie rodiny pred chápavým rozhovorom s dieťaťom, hodinkou strávenou v rodinnom kruhu, na rodinnom výlete.

Prestávame si vážiť vzdelanie, učitelia sú pre nás len poskokmi , ktorí si nezaslúžia ani dôstojné ohodnotenie ich  práce. Musia znášať ponižujúce jednanie od výrastkov, ktorí vyrástli na ulici. Sú sebavedomí, lebo vedia, že za ich chrbtom stojí mocný a bohatý tatko. Mnohí mladí prepadnú alkoholu a drogám, pretože chcú rebelovať a ukázať svojim rodičom - nerodičom, že sú tu, sú na svete - otec, mama pozerajte, tu som.

Správame sa neľudsky k zvieratám, skupinky teenagerov týrajú úbohé tvory a natáčajú si ich na video, ktoré uverejňujú na internete. Keby to boli len tie nemé tvory, ktoré si to tiež nezaslúžia ,ale podobné videá, kde však zvieratá nahradia týraní a zosmiešňovaní kamaráti tiež nie sú na internete zvláštnosťou.

Internet je plný anonymných ľudí bez tváre, ktorí beztrestne osočujú a ponižujú iných len preto, že majú iný názor. V diskusiách pod novinovými článkami sa to len tak hemží vulgarizmami a primitívnymi nadávkami na adresu politikov i nepolitikov, vlastne všetkých, ktorí sa nechcú podriadiť nášmu náhľadu. Čo si to vlastne dovoľujú, mať iný pohľad na svet ako my? Rómovia, Maďari, černosi, aziati, židia, moslimovia, homosexuáli a ostaní INÍ ľudia nech zmiznú z našich očí. Čo si to vlastne dovoľujú, žiť tu medzi nami a chcieť len tak pokojne prežívať svoj život?

Ešte šťastie, že príde chvíľa, keď sa na nás niekto usmeje, keď nám naša dcéra povie, že chce, aby z jej dieťaťa vyrástol dobrý človek, keď naša vnučka alebo vnuk povie - babka, dedko, vieš, že ťa mám rád - rada? Keď naša priateľka alebo priateľ povie- keď ty odídeš, tak ja to tu môžem zabaliť. Keď počujeme pesničku, v ktorej sa hovorí o pokojnom a jednoduchom živote, po ktorom túži mladá autorka. Tak si povieme- nie, dobrí ľudia ešte sú a budú.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Smer chce byť politicky nekorektný aj robiť poriadky v osadách

Novými podpredsedami strany sa stali Juraj Blanár a Peter Žiga.

DOMOV

Fraška a boj s SNS či Kotlebom, analytici hodnotia snem Smeru

Snem veľa prekvapení podľa analytikov nepriniesol.

KULTÚRA

Milan Lasica: Už nemôžem umrieť predčasne

Keby som mohol, správal by som sa úplne inak, tvrdí.


Už ste čítali?