Postarám sa, aby ste v Rakúsku už žiadnu prácu nedostali

Autor: Jana Bekešová | 14.2.2014 o 17:56 | Karma článku: 15,98 | Prečítané:  56378x

Zazvoní telefón. Zdvihne ho a ozve sa hlas panej z novej agentúry, ktorá jej oznamuje, že majú pre ňu rodinu. Je to pani, 76 ročná, ležiaca pacientka, psychicky v poriadku. Nástup je o dva dni. Pred nástupom musí ale prísť do agentúry podpísať sprostredkovaciu zmluvu. Pýta sa , kde to miesto je a ako sa pacientka volá. Vraj v Štajersku, ale viac jej nemôže povedať. Pán majiteľ agentúry to zakázal, pretože opatrovateľky volali do rodiny a chceli si sami vyjednávať podmienky svojej práce. Pomyslí si: veď sme živnostníčky, tak ako je to? Máme si sami vyjednávať svoje pracovné podmienky, tak ako to hovorí rakúsky zákon, alebo ich má za nás vyjednávať agentúra?

 

Ale prácu potrebuje, tak si radšej zahryzne do jazyka a žiada aspoň číslo telefónu kolegu, s ktorým sa má pri klientke striedať. Ale ani to jej pani z agentúry neposkytne, majiteľ to zakázal. Dá jej len telefón na dopravnú spoločnosť, s ktorou má povinne cestovať do práce a smerovacie číslo obce v Rakúsku, aby transportná firma vedela, kde ju má dopraviť.

Manžel jej vynadá, že kto to videl, aby niekto išiel do práce a ani nevedel kde. Čo keď sa niečo stane a on ani nebude vedieť, kde ju má hľadať? Nuž, musíme to risknúť, reaguje. Agentúra je preverená, pracujú cez ňu jej známe, takže sa nemusí báť, že by ju odviezli niekde do nevestinca. A nakoniec, kto by aj takú starú babu v nevestinci chcel? Zavolá do transportnej firmy a našťastie sa jej od dispečera podarí zistiť meno obce, kde má cestovať.

Aspoň manžela upokojí.

O dva dni popoludní o piatej nasadá do auta plného kolegýň a batožiny. Čaká ich dlhá, najmenej osemstokilometrová cesta. V noci nezažmúri ani oka. Nedá sa. Vzduch v aute je vydýchaný, miesta minimum, aj keď sa pokúša pospať si, na každej zákrute je zase hore. Šofér sedí pri volante už niekoľko hodín bez zastávky. Ráno musia byť, kvôli nej na ôsmu v agentúre. Ostatné ženy sa povozia nedobrovoľne s ňou. Skoro ráno vyložia len jednu ženu v mestečku, čo majú náhodou po ceste. Ostatné ženy nie sú veľmi nadšené, že musia absolvovať možno stovku kilometrov naviac. Cíti sa trošku vinná, aj keď si hovorí, že ona to nijako nevie ovplyvniť. Šofér plní rozkaz, ktorý dostal od predstavených. Nakoniec, aj ona sama sa povozí aspoň o dvesto kilometrov viac, pretože sídlo agentúry je v Hornom Rakúsku a ona potrebuje ísť do severného Štajerska do oblasti horstva Gesäuse.

Ráno pred ôsmou sú na mieste. Už tam čaká viacero áut s väčším, či menším osadenstvom s podobným osudom, ako ženy v ich aute. Z každého auta jedna, či dve ženy idú do agentúry podpisovať zmluvu a ostatné si urobili nedobrovoľný výlet. Konečne sa dvere agentúry otvárajú a pani pozýva ženy dnu. Samozrejme len tie, ktoré majú u nich povinnosť. Ostatné ženy a šoféri ostávajú v autách a čakajú. Ak by sa nedajbože ozvala príroda, musia prosiť pracovníkov agentúry a tí ich dosť neochotne vpúšťajú na WC. Šoféri využívajú prestávku na to ,aby si zdriemli.

Vstupuje do priestorov agentúry s nepríjemným pocitom. Akoby zovšadiaľ vial chlad. Je to vlastne súkromný dom majiteľa agentúry, ktorý je telesne postihnutý po autohavárii. Dom je zariadený moderne, vkusne, ale neútulne. Vyzerá to tu ako v nemocnici.

Pani, ktorá sa im venuje prinesie kopu dokumentov. Je milá a sympatická, čo vytvorí príjemnejšiu atmosféru. Ženy absolvujú krátku skúšku nemeckej konverzácie a podpisujú dokumenty. Väčšina je v nemčine. Ona nemá problém, lebo nemecky hovorí dobre, ale niektoré ženy ani nevedia, čo podpisujú. Prečíta si všetko , čo podpíše. Sú tam aj plné moci pre agentúru na rôzne výkony, súvisiace s jej dokladmi, napríklad i na zrušenie jej živnosti, čo sa jej veľmi nepozdáva, ale keď už absolvovala pätnásťhodinovú cestu a prácu potrebuje, rozhodne sa to podpísať. Asi nemá inú možnosť.

Pani z agentúry ich vyzve, aby ju nasledovali na pohovor s majiteľom. Vstupujú po jednej a každá tam pobudne niekoľko minút. Aj ona vstúpi do miestnosti a zarazí ju pohľad, čo sa jej naskytne. Majiteľ leží v posteli, dýcha zaň prístroj, pretože je v podstate celkom ochrnutý. Ale myseľ má čistú, lebo jeho hlas, prerušovaný zvukom prístroja je zreteľný a slová zrozumiteľné. Opýta sa jej na meno, kde bude pracovať a povie jej svoje podmienky, že musí pracovať obetavo a zodpovedne, čo je pre ňu samozrejmosťou a nikto jej to nemusí pripomínať. Tú prácu so starkými má rada a robí ju celým srdcom. Do pamäti sa jej vryjú slová, čo povie majiteľ na rozlúčku: Ak nebudete pracovať zodpovedne, postarám sa aby ste  v Rakúsku už žiadnu prácu nedostali.

Vyjde z miestnosti a v srdci má horkosť. Ako rada by mu všetko vykričala, čo ju kvári. Že cestovali celú noc takmer bez spánku, že vonku v chladnom ráne čakajú ľudia, čo s týmto všetkým nemajú nič spoločné a chcú sa iba dostať do práce, že šoféri sú neoddýchnutí a unavení a ešte ich čakajú stovky kilometrov a dlhé hodiny cesty, kým dovezú ženy do práce a ich striedačky naspäť na Slovensko. Koho to tu vlastne zaujíma? Ale zase si zahryzne do jazyka, veď prácu potrebuje. Tak to nejako musí prekonať.

V aute dostane krik od panej, čo chce ísť do práce. Pýta sa ,čo tam robila dve hodiny. Odpovie jej, že čítala dokumenty, ktoré podpisovala a nikto ju nemôže nútiť, aby podpísala niečo, čo nečítala. Veď by tak hádam mohla podpísať aj svoj vlastný ortieľ smrti a nevedela by o tom. Potom ju vykričí šofér, prečo vraj nezavolala kolegovi, ktorého má striedať, lebo že už volal, čo sa deje a kde sú tak dlho. Opýta sa ho, ako sa mohla s kolegom spojiť, keď jej nedali ani jeho telefónne číslo, aj keď si ho od nich priamo žiadala.

Konečne sa auto pohne a vydajú sa na ďalšiu cestu. O pol dvanástej naobed vidí tabuľku s názvom dedinky, kde má pracovať. Tak tu sa bude vracať ďalších osem mesiacov, ale o tom ešte nevie. Pred dvanástou zastanú pred poschodovým domom na námestí dedinky a ona vystúpi a poberie sa so šoférom za pätami, nesúcim jej batožinu, hore schodmi k svojej budúcej klientke.

Čaká ju prekvapenie, pretože klientka je nielenže ležiaca, ale má i trvalý katéter, čo v agentúre nepovažovali za potrebné jej oznámiť. Trošku sa zľakne, lebo s tým ešte nemá skúsenosti. Ale niet času nad tým rozmýšľať, lebo kolega ju oboznamuje so zvyklosťami pacientky a jej denným režimom a veru toho času nie je nazvyš. Vonku čakajú ešte dve ženy, ktoré sa potrebujú dostať do práce. Je niečo po dvanástej, keď auto odchádza a ona s pacientkou osamie. Ešte to nevie, ale táto pani sa stane jej dobrou priateľkou a budú spolu dobre vychádzať. Ale teraz je plná neistoty a smútku. Je jej smutno za manželom, je v cudzej dedine, u cudzích ľudí s cudzou rečou. Unavená, nespala celú noc a pacientka potrebuje starostlivosť. Tak sa dá do práce, predloží jej obed, ktorý našťastie ešte uvaril kolega, poobede poprosí starkú, či by nemohla vybehnúť na chvíľu do dediny na vzduch. Starká privolí a pustí sa v posteli do svojho obľúbeného háčkovania.

Ona zatiaľ vyjde von a zistí, že sa dostala do krásneho prostredia. Okolitá príroda je nádherná v zapadajúcom slnku. Kochá sa jej krásou a v duchu si hovorí, že v takejto krásnej prírode určite žijú aj milí ľudia. Nemýli sa.

Večer po deviatej, keď starkú v posteli poumýva, prezlečie a uloží na nočný odpočinok, líha si po viac ako dvadsiatich štyroch prebdetých hodinách a po ceste dlhej vyše tisíc kilometrov do pre ňu ešte cudzej postele s nádejou, že všetko sa na dobré obráti a v tejto dedinke nájde svoj druhý domov.

 

Tento príbeh je skutočný a podobné prežívajú tisíce žien, ktoré dochádzajú do Rakúska, aby tam žijúcim seniorom umožnili prežiť posledné roky ich života v domácom prostredí a v dôstojnosti. Ale kto zaručí dôstojnosť im samým?

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Smer chce byť politicky nekorektný aj robiť poriadky v osadách

Novými podpredsedami strany sa stali Juraj Blanár a Peter Žiga.

DOMOV

Fraška a boj s SNS či Kotlebom, analytici hodnotia snem Smeru

Snem veľa prekvapení podľa analytikov nepriniesol.

KULTÚRA

Milan Lasica: Už nemôžem umrieť predčasne

Keby som mohol, správal by som sa úplne inak, tvrdí.


Už ste čítali?