Vyznania

Autor: Jana Bekešová | 20.2.2014 o 10:07 | Karma článku: 8,22 | Prečítané:  803x

  Zase som si raz našla čas nakuknúť na Facebooku do mojej obľúbenej skupiny pre opatrovateľky. Tých skupín je väčšie množstvo, ale táto je mojou srdcovou záležitosťou. Vládne tu atmosféra pokoja a vzájomného pochopenia, čo je v dnešnej dobe dosť vzácne. Jednej našej kolegyni napadlo dať tam status s otázkou, či majú členky skupiny radi svoju prácu.  Už viackrát sa diskutovalo na rozličných fórach, prečo vlastne naše slovenské ženy odchádzajú do Rakúska alebo Nemecka opatrovať seniorov. Niektorí diskutujúci boli toho názoru, že sú to peniaze, čo ich tam ťahajú, iní, že je to bieda a nezamestnanosť na Slovensku. Tak ma zaujalo, čo ženy na položenú otázku odpovedia. Prvýkrát nenapíšem celý článok ja sama, ale pomôžu mi moje kolegyne - opatrovateľky. Tu je väčšina ich autentických odpovedí, trošku gramaticky upravených a bez mien, lebo tie nie sú v tomto prípade podstatné:  

Konečne mám prácu, ktorá ma napĺňa.. aj keď treba za ňou ďaleko dochádzať...

Pracujem cez dobrú agentúru, mám super rodinu, kde si ma ako človeka vážia - svoju prácu mám rada, mala som prácu doma na Slovensku, kde som dala výpoveď ... nebola som nútená odísť, šla som, lebo som tak chcela...

Ja som pracovala v perfektnej rodine boli to ľudia so srdcom, správali sa ku mne ako k členovi rodiny, babka bola ako moja vlastná .......... teraz robím v domove dôchodcov a tiež som veľmi spokojná, táto práca so starými ľuďmi ma veľmi baví.

Mám rada túto prácu a vážim si každučký deň s babčou, ktorá je skvelá. Jej celá rodina tiež. A hlavne som rada, že pracujem bez agentúry, lebo som sa veľmi sklamala. Táto práca ma napĺňa a viem, že v živote je spätná väzba . Tak čo tu dávam, sa mi raz v živote vráti. A na Slovensku som rada, že ma to napĺňa. Aj keď vám poviem pravdu, mala som z toho strach, či to zvládnem. Ďakujem.

Mám rada svoju prácu, aj keď som niekedy vyšťavená, nie fyzicky, ale psychicky, unavená sa vraciam domov :)) ale ja si stále hovorím, že to zvládnem.

Veľmi rada, lebo mám úžasného deduška...keby to šlo, tak ako v inej práci odrobiť osem hodín a potom utekať za detičkami domov, tak by to bola pre mňa ideálna práca.

Mám rada svoju prácu...baví ma naozaj, len keby človek nemusel byť odlúčený od rodiny!

Pani, ktorú opatrujem mám rada, je to človek s dobrým srdcom, veľmi inteligentná na svoj vek -88......ale keby som nežila na Slovensku, kde je korupcia a rodinkárstvo, kde bežný človek nemá šancu dôstojne žiť, tak určite radšej pracujem doma. Veď domov je len jeden... miesto, kde sme najradšej , kde máme svojich najbližších. .......neviem si predstaviť ženu, ktorá nie je najradšej v blízkosti svojich detí, resp. vnúčat. Jednoznačnú odpoveď neviem dať.

Mám rada svoju prácu..Vždy som chcela byť zdravotnou sestrou a toto je taká náhrada..

Túto prácu som išla robiť ako východisko z núdze.....ale musím povedať, že som si ju zaľúbila a už by som nemenila.......vyhovuje mi......len to cestovanie.

V podstate je jasné, že mnohé z nás nemôžu v tej otázke odpovedať len jednoznačne na to, či majú radi svoju prácu, lebo sa pre nich spája aj s tým, že musia odchádzať preč, tým pádom sú to zmiešané pocity....aj keď to vykonávam rada, je to spojené s tým, že za to "platím" privysokú daň...aj celá moja rodina. Ale je nás dosť, čo máme svoju prácu naozaj radi, ak vezmeme do úvahy naozaj "len" prácu.

Pravdu. Mám rada moju prácu, ale od rodiny som ďaleko, kým sa starám tu o ľudí. Ani neviem, ako mi moje deti rastú, ale u nás nedostaneš toľko zaplatené ako tu, aj keď je tu hrozne. Občas nedajú jesť, vrieskajú, hrajú sa na bohov, ale my slovenské žienky to prehltneme a nakoniec dostaneme z nervov rakovinu alebo infarkt. A to preto, že u nás nie je práca na Slovensku. Keby som mala u nás prácu, nešla by som preč od detí. Ruku na srdce, ktorá by išla ?

Vždy som chcela pomáhať ľuďom, milujem svoje povolanie......

Mám rada svoju robotku, milujem ľudí a väčšinou aj tých, čo si to nezaslúžia..ja hľadám v každom človeku to pozitívne..preto super vychádzam so svojimi klientmi..

Tak pridám príspevok aj ja. Mám pacientku, dievča 23 ročné, Pflegestuffe 7 a mám ju neskutočne rada ako svoju vlastnú dcéru. Keď som aj doma, myslím na ňu neustále a som veľmi rada ,že svojou prácou/ktorá nie je ľahká/ jej pomáham, aby žila plnohodnotný život. A každý jej úsmev mi rozohreje srdce.

Áno láska k práci, ku takej, ktorá ťa neničí. Ja po toľkých skúsenostiach. Už ma tu v Rakúsku nič nedokáže rozhodiť, beriem to športovo. Pracuješ, aby si prežila.

Od skončenia školy som pracovala v zdravotníctve a v domove dôchodcov, takže svoju prácu milujem. Hoci by som bola najšťastnejšia, keby som ju mohla vykonávať doma, s platom aký mám tu. Takže odpoveď na vašu otázku je aj, aj.

Mám rada svoje povolanie, inak by som tu pre zábavu nebola, rada pomáham tým, čo práve moju pomoc potrebujú a ešte budú potrebovat.24 ROKOV. A 168 dni v nemocnici odpracované, v AT deväť. Myslím si ,dobre napredujem:-):-):-):-)MILUJEM SVOJU PRÁCU!!!!!a budem robiť stále a pomáhať, pokiaľ budem zdravá a budem vládať. Zatiaľ som v pohode:-):-):-)

OK.....otázka: viete si predstaviť Nemku, či Rakúšanku, ktorá by bola nútená nechať svoje deti a ísť do cudzieho štátu opatrovať?????.....Tu je odpoveď, sú to vyspelé industriálne štáty, a ten náš....veď u nás je stále horšie ...bez premyslenej rodinnej politiky, bez sociálnych zákonov, ktoré by boli hodné 21. storočia.

Myslím, že ďalších slov netreba.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Smer chce byť politicky nekorektný aj robiť poriadky v osadách

Novými podpredsedami strany sa stali Juraj Blanár a Peter Žiga.

DOMOV

Fraška a boj s SNS či Kotlebom, analytici hodnotia snem Smeru

Snem veľa prekvapení podľa analytikov nepriniesol.

KULTÚRA

Milan Lasica: Už nemôžem umrieť predčasne

Keby som mohol, správal by som sa úplne inak, tvrdí.


Už ste čítali?