Som podnikateľka, kto je viac?

Autor: Jana Bekešová | 4.4.2014 o 15:26 | (upravené 4.4.2014 o 16:30) Karma článku: 13,16 | Prečítané:  8120x

V médiách sme sa už o ženách, ktoré pracujú v Rakúsku ako opatrovateľky seniorov dočítali a dopočuli neraz. Sú to ženy, ktoré sú často cieľom rozličných názorov, od tých, ktoré ich odsudzujú, že opustili svoju rodinu , deti, manžela a išli za vidinou vysokého zárobku, ktorý im treba závidieť až po také, ktoré sa snažia opísať ich osudy a niekedy z nich urobia takmer novodobé martýrky. Áno, rozhodnutie odísť do cudzej krajiny za zárobkom nie je jednoduché a väčšinou je potrebná dosť vysoká dávka odvahy a sily, aby sa žena takto rozhodla. Prinútia ju k tomu hlavne nezamestnanosť a bieda v niektorých regiónoch Slovenska. Ak chce , aby jej rodina mohla žiť dôstojne, aby mohla zabezpečiť svojim deťom kvalitné životné podmienky, pozbiera svoje sily a odvahu a rozhodne sa . Dôkazom tohto môjho tvrdenia môže byť to, že keď sa detailne pozrieme, z ktorých regiónov pochádzajú slovenské opatrovateľky v Rakúsku, zistíme, že sú prevažne z takých, kde je vysoká nezamestnanosť.

Od legalizácie opatrovateľskej činnosti v Rakúsku v roku 2007 pracujú tieto ženy na rakúsku živnosť a platia si rakúske sociálne a zdravotné poistenie. Rakúske zákony upravujú túto ich činnosť vo viacerých paragrafoch a hlavným a smerodajným zákonom k práci opatrovateľky je Zákon o domácom opatrovaní- Hausbetreuunggesetz /v znení ostatných predpisov. V tomto zákone sa však dočítame, že je postavený hlavne pre zamestnanecký pomer, teda veľmi málo hovorí o právach opatrovateliek, ktoré pracujú na živnosť. Vymedzuje v podstate len ich povinnosti a práva necháva na nich samých. Tie si musia vyjednať s rodinou, v ktorej budú pracovať a zahrnúť do zmluvy o dielo. Zákon vymedzuje aj to, že zmluva o dielo musí byť podpísaná. Je to povinnosť každého rakúskeho živnostníka.

Pozrime sa však lepšie na slovenské ženy, ktoré sa stávajú rakúskymi živnostníčkami. Jeden príklad, ktorý u nás na Slovensku určite nie je ojedinelý. V zapadnutom slovenskom regióne zatvoria fabriku, kde pracujú obaja živitelia rodiny, teda manžel i manželka. Práce niet, manžel nenájde žiadnu. Manželka počula alebo čítala, že v Rakúsku sa dá pracovať na živnosť a opatrovať seniorov. Nemecky síce veľmi nevie, ale to sa hádam v praxi doučí. Kamarátky jej odporučia paniu, ktorá sprostredkuje opatrovateľky. Tak sa s ňou skontaktuje. A tu sa naskytujú tri možnosti:

a)      Pani je sama opatrovateľka(alebo bola) a podľa rakúskych zákonov teda má právo sprostredkovať rodinu pre svoje kolegyne, prípadne si sama za seba nájsť náhradu pre rodinu. Ale v skutočnosti je to tak, že pani má v Rakúsku nejaký kontakt, ktorý hľadá rodiny a poplatok, ktorý zinkasujú za sprostredkovanie si podelia. Nechcem sa dotknúť čestných ľudí, ktorí to robia naozaj výborne, ale väčšina takýchto „sprostredkovateľov" sú šarlatáni. Nepoznajú rodiny, ktoré sprostredkujú, nepresvedčia sa o podmienkach , do ktorých opatrovateľky posielajú, hlavnú úlohu u nich hrá sprostredkovateľský poplatok. Tak sa stane, že ženy prídu do prostredia, kde nie sú zachované základné zásady hygieny, ubytovanie sa podobá na stredovekú mučiareň, nedostanú jedlo, nemôžu sa sprchovať a počet návštev WC je presne určený. Okrem toho sa stanú dievčaťom pre všetko , ktoré musí pracovať 24 hodín denne, veď sú 24-hodinová starostlivosť a platia ich za to. Trošku preháňam, ale poznám mnoho takýchto prípadov, samozrejme sa všetky vypočítané nedostatky neobjavia naraz pri jednej rodine. To by už hádam bolo až neúnosné. Tie opatrovateľky, ktoré majú aspoň trošku sebaúcty, odídu z takejto rodiny po pár dňoch a ešte si musia vypočuť aj čosi také ako" slovenské svine „(skutočne sa stalo a nie raz). Tie otrlejšie alebo bojazlivejšie zostanú a tak trpia, a treba povedať aj vlastnou vinou. Veď robotu treba a kde budú hľadať inú. Keď sa sťažujú tiež - sprostredkovateľom, dostanú hubovú polievku z druhej strany. Keď chcú mať robotu, nemôžu si predsa vyberať. A pokuty za porušenie zmluvy o sprostredkovaní už čakajú a nie sú malé. (To, že sú nezákonné, naivná a neskúsená opatrovateľka predsa nevie.)

b)      V druhom prípade je pani vysunutá ruka nejakej rakúskej agentúry. A tu už záleží od toho, ako profesionálne táto agentúra pracuje, či za svoje poplatky poskytuje opatrovateľkám podporu, alebo ich pozná len vtedy, keď treba zinkasovať ročný poplatok. V mnohých prípadoch sa opakuje scenár popísaný v bode a), doplnený ešte o zneužívanie zo strany „podarenej" agentúry(napríklad agentúra sa podujme dobrovoľne - nasilu platiť opatrovateľke sociálne odvody a po pár mesiacoch sa stane, že rakúska sociálna poisťovňa upovedomí opatrovateľku o dlhu dosahujúcom niekedy až 2000 Eur). Inde sa dajú podmienky agentúry akceptovať. Žiaľ, ani rakúsky štát nie je v stave eliminovať podvodné taktiky zo strany neserióznych agentúr v strachu, aby sa neobmedzilo podnikanie, čo zákon o podnikaní zakazuje.

c)      V treťom prípade je pani dobromyseľná žienka - opatrovateľka, ktorá pomáha ostatným bez nároku na odmenu a naskytne sa jej príležitosť nájsť novú opatrovateľku babičke od rakúskych susedov. Ani v tomto prípade sa však nemôže vyhnúť spomínaným nedostatkom , ktoré pramenia z nedostatku informácií o rodine, pre ktorú ženu sprostredkuje.

 

Ďalšie možnosti pracovať ako opatrovateľka v Rakúsku sa nám naskytnú, ak oslovíme, či už slovenské, alebo rakúske profesionálne sprostredkovateľské agentúry, ktorých je ako húb po daždi. Niektoré sú celkom spoľahlivé, poskytujú svojim ženám kvalitný servis. Ale treba povedať, že tých je veľmi málo. Iné praktizujú taktiky, ako čo najviac pripraviť opatrovateľky o peniaze.

Niektoré z týchto praktík:

-          Agentúra vybaví síce opatrovateľke rakúsky živnostenský list, ale osobuje si právo jej ho aj zrušiť(našťastie na ústupe). Prvý živnostenský list vybavíte bez poplatku, ale ďalší, z pomsty zrušený agentúrou vás bude stáť asi 80 Eur.

-          Rodina vyplatí agentúre  honorár opatrovateľky, tá opatrovateľke zaplatí sociálne odvody a zvyšok jej pošle na slovenský účet. Odvody v Rakúsku sa platia štvrťročne, takže peniaze na ne stoja agentúre na účte tri mesiace. Jedna opatrovateľka platí odvody mesačne aspoň 150 Eur. Hádajte, koľko zarobí taká agentúra na úrokoch? O neplatení odvodov agentúrou a márnom čakaní opatrovateľky na honorár netreba asi hovoriť.

-          Agentúra prinúti opatrovateľky chodiť do práce presne určeným dopravcom (manželom majiteľky, iným rodinným príslušníkom, prípadne firmou, ktorá agentúre platí poplatok za to, že môže opatrovateľky voziť). Nehľadí sa pritom na bezpečnosť prepravovaných osôb, ale na finančný zisk.

-          Agentúra zahrnie do zmluvy o sprostredkovaní pokuty za porušenie zmluvy, napríklad, keď opatrovateľka odíde od agentúry, ale v rodine zostane. To ako keby rodinu agentúre ukradla. Opatrovateľky neznalé rakúskych zákonov nevedia, že podobné pokuty sú nezákonné, lebo porušujú rakúske živnostenské nariadenie, ktoré hovorí o slobode podnikania.

Najlepším spôsobom, ako sa stať opatrovateľkou v Rakúsku, je kontaktovať charitatívne organizácie ako sú Caritas, Hilfswerk, Volkshilfe, Rotes Kreuz, ktoré tiež poskytujú službu 24-hodinového opatrovania v domácnosti, i keď nie vždy a vo všetkých spolkových krajinách. Ale k spolupráci s týmito organizáciami je potrebný nemecký jazyk na komunikatívnej úrovni a vo väčšine prípadov i predošlé skúsenosti v opatrovaní. To mnohé zo žien, čo by chceli robiť túto prácu nespĺňajú. A tak sú odkázané na tých ostatných sprostredkovateľov, ktorí nie sú vždy práve najserióznejší.

Zhrnutie : Do Rakúska ako opatrovateľky - opatrovatelia odchádzajú ženy v menšom počte i muži, ktorí väčšinou nikdy nepodnikali, nemajú informácie o tom, ako podnikanie funguje, hovoria slabo po nemecky, nepoznajú rakúske a ani slovenské zákony, nepoznajú svoje podnikateľské povinnosti a už vôbec nie práva. Nevedia, čo ich ako živnostníka v Rakúsku čaká, čomu všetkému budú musieť čeliť. To zneužívajú rozliční podnikavci, čo sa chcú na nich priživiť a obidva štáty, slovenský i rakúsky sa tomu len prizerajú. Preto je potrebné, aby každý, kto chce odísť do Rakúska a chce tam pracovať ako opatrovateľ nenechal zo seba urobiť tzv. zdanlivého podnikateľa, ktorý je síce podľa zákona živnostníkom, ale zaobchádza sa s ním ako so zamestnancom bez všetkých práv, ktoré zamestnancovi patria, teda primeraná dĺžka pracovného času, pauzy v pracovnom čase, platená dovolenka a podobne. Je potrebné sa na živnostníčenie v Rakúsku pripraviť. Treba si vyhľadať zákony, ktoré sa práce opatrovateľa týkajú a ktoré vymedzujú jeho činnosť, čo smie a čo nesmie robiť. V terajšej dobe je už možné vyhľadať si na internete dokonca i slovenský preklad príslušných zákonov a dokumentov. Adept musí mať informácie o sociálnom poistení v Rakúsku, o podávaní daňových priznaní a o svojich povinnostiach i právach. Musí si dať pozor, aby nepadol do osídel tiež - podnikateľov v sprostredkovaní rodín, podpísať zmluvu s agentúrou len potom, keď som si ju dobre prečítal a slušná agentúra predloží i jej slovenskú verziu. A v neposlednom rade je potrebné dobre ovládať nemecký jazyk. Treba si len predstaviť, že bude potrebné jednať s rakúskymi úradmi, dostaneme rôzne oznámenia a listy od rakúskych inštitúcií, ktorým je pri našej práci treba rozumieť a čo urobíme, keď sa našej babke alebo dedkovi pohorší a bude treba zavolať pohotovosť alebo komunikovať s lekárom. Tu bez dobrej znalosti jazyka nastávajú obrovské problémy. A keď toto všetko zvládneme, potom si môžeme povedať - som živnostník so všetkým, čo podnikateľ má mať.

 

Keďže moje blogy mávajú citové zafarbenie, pridávam na záver báseň od mojej priateľky a kolegyne Gabiky Kargl.

 

Jedno veľké ďakujem

Vstávame ráno v cudzích domoch a večer líhame si do cudzích postelí. Sedíme pri káve a koláči s popletenou a milou omou, niektoré sme to tak chceli a niektoré nechceli. Rozčesávame jej kefou vlasy a vyfintíme ju na prechádzku, svoju hrivu stiahneme len do gumičky, skrášlime sa až potom...doma, pre svoju lásku.

Vysvetľujeme rodine, že odvody nám išli zase hore. Dúfame, že nám viac prispejú, že v lete si oddýchneme, tak veľmi nás láka more. Pre decká nám treba dokúpiť nové topánky a chceli by sme ich poslať do tábora. Jedine si dať masku a ísť urobiť prepad do banky...ach, nad čím rozmýšľaš, ty hlava chorá? :-))).

Čistíme zeleninu do polievky a automaticky nakrájame uhorku do šalátu. Skontrolujeme mobil, či deti nám nepíšu a potichu sa poďakujeme svojmu štátu. Už tretíkrát nebudeme na Veľkú noc doma a vajíčka budeme hľadať v Rakúsku po dvore, už tretíkrát budeme len snívať o klobáske, čo vonia nám doma v komore.

Dajú nám prídavky a nebudeme dlho čakať? Vyspíme sa dnes v noci, nebude babka z postele zase skákať? Urobili si deti úlohy a nič ich doma netrápi? Potešíme sa každej dobrej správičke a cítime sa niekedy ako v zajatí. V dobrovoľnom zajatí, keď rozum vyhráva nad srdcom a nezaplatené účty nad citmi. V zajatí, kde ideme kvôli deťom a rodine, v zajatí, ktoré vybrali sme si sami.

Myšlienky sa pletú jedna cez druhú a všetky skončia nakoniec za dverami našich domovov, kde v duchu pozakrývame v posteliach svoje odokryté deti. Pohladíme ich po čielkach a dáme im pusu na diaľku, posúrime čas, nech rýchlo letí. Sme tu preto, lebo doma sme nenašli to, čo nám k životu treba, sme tu preto, lebo potrebujeme prežiť a ja to viem. No napriek tomu mi to nedá a ešte raz poviem na cele hrdlo...tak ja ti pekne Slovensko za to ďakujem.

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Smer chce byť politicky nekorektný aj robiť poriadky v osadách

Novými podpredsedami strany sa stali Juraj Blanár a Peter Žiga.

DOMOV

Fraška a boj s SNS či Kotlebom, analytici hodnotia snem Smeru

Snem veľa prekvapení podľa analytikov nepriniesol.

KULTÚRA

Milan Lasica: Už nemôžem umrieť predčasne

Keby som mohol, správal by som sa úplne inak, tvrdí.


Už ste čítali?