Jana Bekešová
Demokracia alebo anarchia?
Po dlhej prestávke som sa odhodlala znovu vyjadriť, čo ma v živote našej slovenskej spoločnosti dosť trápi.
Tridsať rokov práce s deťmi mi dalo veľa do môjho života, ale zmena je tiež potrebná. Pracovala som v Rakúsku ako opatrovateľka seniorov a toto mi dalo ešte viac. Zoznam autorových rubrík: Spoločnosť, Opatrovanie, Súkromné, Nezaradené
Po dlhej prestávke som sa odhodlala znovu vyjadriť, čo ma v živote našej slovenskej spoločnosti dosť trápi.
Vybrala z kabely kľúče a otvorila si vchodové dvere. Dievčatá nie sú doma, obidve sú ešte v škole. Len ona vošla do prázdneho domu. Šéf ju zase poslal domov, že čo tam bude obchádzať, keď roboty niet. Nuž domov išla rada, ale v duši ju ťaží myšlienka na úbohý zárobok, čo zase bude mať tento mesiac. Viac ako dva týždne majú biedu o zákazníkov a roboty je málo. Zvládne to šéf sám. Ak na konci mesiaca príde do peňaženky tristo Eur bude rada.
Stredovek je už dávno preč, ale predstavte si, že jeho pozostatky nás mátajú dodnes. Sú to čarodejnice, čo nechcú ostať v minulosti, ale vehementne sa hrabú aj k nám do prítomnosti. Nečarujú už síce , ako by ste mohli čakať, len všetko vedia, všade sú, všetko počujú, všetko vidia a sú najmúdrejšie na svete. A to je ich čarodejnícka moc.
Hodnoty dnešného sveta, hlavne u nás na Slovensku, v poslednom čase zmenili rázne svoju orientáciu. Žijeme v dobe techniky a nevieme si predstaviť, že by sme mohli žiť bez televízie, telefónov, internetu. Správame sa k prírode ako macocha k nevlastnému dieťaťu. Panuje názor, že ak chceme v živote niečo dosiahnuť, musíme byť bezohľadní a draví. Pošliapavame bezostyšne práva iných ľudí, idúc za svojím cieľom. Vzorom v tomto správaní sú nám naši politici a sudcovia. Ten, čo sa nespráva dravo, neponižuje druhého, neobmedzuje jeho životný priestor sa stáva vydedencom spoločnosti, vyjde na posmech pre svoju mäkkosť a ľudskosť a pokiaľ nemá široké lakte, nič v spoločnosti nedosiahne.